Mali sme v škole dvojhodinovku konverzácie v angličtine. Ne prvej hodine sme začali písať písomku, v ktorej toho trebalo písať viac, a tak tí, čo potrebovali ostali aj cez prestávku. Ja som ostala tiež. Samozrejme, že cez prestávky chodia študenti kade-tade po triedach a aj do tej našej chceli vstúpiť spolužiaci z druhej skupiny angličtiny. Oni sa ale nevedeli dovtípiť, že my stále píšeme, tak každú chvíľu ktosi otváral dvere. Ja som nemohla vidieť ich tváre, lebo som sedela tesne pri stene vedľa dverí. P. uč. Bala len nechápavo kývala hlavou, aký sú niektorí nevychovaní, keď vojdu dnu, ani bu ani mu nepovedia, len vyhukane zavrú dvere.
Keď zazvonilo, Bala rozbehla hodinu, a vtedy vošlo posledné teliatko M. s pizzovými rožkami v nevedomosti, že je po zvonení. A to jej už nedalo. Musela nám ukázať ako všetci vyzerali vo dverách. Preto išla za dvere, a keď vošla nahodila teliatkovský pohľad aký ukázali naši spolužiaci. Všetci sme sa zasmiali, ale zábavu hneď prekazil orol, ktorý vždy za rohom striehne na korisť. Vošla zástupkyňa Hanči, rozhliadla sa, a po chvíli sa spýtala, čo sa deje. Bala jej na to odvetila, že nám ukazovala ako sa správame. Hanči len poznamenala: "Veď to je typická tretia dé." Že ju ústa nebolia! Keď odišli obidve vonku vysvetliť si to, vtedy len L. správne poznamenala: "Veď aj ona teraz vošla jak teľa!" A táto veta uhasila oheň v mojom tele.
PS: To, že nás nemá rada celá staffroom, nie je náš problém. My si žijeme šťastný život ďalej a bez komplexov :) keep smiling